Vo Svetle Pravdy
Posolstvo Grálu od Abdrushina
1.KNIHA ◄ ► 2.KNIHA
1. Čo hľadáte?
Čo hľadáte? Povedzte, čo je to za naliehavý tlak? Ako hukot ide to svetom a mohutný príval kníh zaplavuje všetky národy. Učenci prehľadávajú staré spisy, bádajú, hĺbajú až do duchovného zamdlenia. Vynárajú sa proroci, aby varovali, zvestovali... zo všetkých strán chce zrazu kde kto ako v horúčke šíriť nové svetlo!
Tak sa to dnes zúrivo derie zo zničenej a rozorvanej duše ľudstva, neobčerstvuje a neosviežuje, ale spaľuje, stravuje a vysáva poslednú silu, ktorá jej v tejto pochmúrnej dobe ešte zostala.
Tu a tam dokonca silnie šepot a nariekanie v rastúcom očakávaní niečoho prichádzajúceho. Znepokojený je každý nerv, napnutý podvedomou túžbou. Tak to vrie, kypí a nad všetkým leží pochmúrne a ťažko akési omámenie. Naplnené nešťastím. Čo musí zrodiť? Zmätok, malomyseľnosť a skazu, ak sa neroztrhne celou silou temná vrstva, obklopujúca teraz duchovne zemeguľu, ktorá s mäkkou priľnavosťou špinavého bahna už v zárodku dusí a pohlcuje každú vznikajúcu slobodnú a svetlú myšlienku ešte skôr, než môže zosilnieť, a ktorá s príšerným mlčaním bažiny už v zárodku potláča, rozkladá a ničí každé dobré chcenie skôr, ako z neho môže vzniknúť čin.
Ale výkrik hľadajúcich usilujúcich o Svetlo, ktorý má v sebe silu, že by mohol rozraziť bahno, je odvádzaný inam a doznieva pod nepreniknuteľnou klenbou, ktorú usilovne stavajú práve tí, ktorí sa domnievajú, že pomáhajú: Ponúkajú však kamene namiesto chleba!
Pozrite na nespočetné množstvo kníh:
Ľudský duch sa nimi iba unavuje, ale neoživuje! A to je dôkaz neplodnosti všetkého, čo ponúkajú. Lebo čo ducha unavuje, nie je nikdy to pravé.
Duchovný chlieb osviežuje bezprostredne, Pravda občerstvuje a Svetlo oživuje!
Jednoduchí ľudia musia zmalomyseľnieť, keď vidia, aké múry okolo onoho sveta stavia takzvaná duchoveda. Kto z jednoduchých ľudí má chápať učené vety, kto cudzie výrazy? Má snáď byť onen svet iba pre duchovedcov?
Hovorí sa pri tom o Bohu! Má sa snáď zriadiť vysoká škola, na ktorej by sa až získavali schopnosti na poznávanie pojmu Božstva? Kam sa ženie táto dychtivosť, ktorá má väčšinou korene iba v ctižiadosti?
Ako opití potácajú sa čitatelia aj poslucháči z miesta na miesto, neistí, v sebe neslobodní, jednostranní, pretože boli zvedení z jednoduchej cesty.
Počujte, malomyseľní! Vzhliadnite, vážne hľadajúci: Cesta k Najvyššiemu je pripravená pred každým človekom! Učenosť nie je branou, ktorá k nej vedie!
Volil Ježiš Kristus, tento veľký vzor na pravej ceste ku Svetlu, svojich učeníkov medzi učenými farizejmi? Medzi zákonníkmi? Vybral ich z jednoduchých a prostých, pretože oni nemuseli bojovať proti veľkému omylu, že ceste ku Svetlu je nutné prácne sa učiť, a že musí byť ťažká.
Táto myšlienka je najväčším nepriateľom človeka, je to lož!
Preto preč od všetkého vedátorstva tam, kde ide o najsvätejšie v človeku, ktoré musí byť plne pochopené! Upustite od toho, lebo veda ako zlátanina ľudského mozgu je dielo kusé a kusým dielom musí zostať.
Uvážte, ako by mohla prácne naučená veda viesť k Božstvu? Čo sú vôbec vedomosti? Vedomosti sú to, čo môže pochopiť mozog. Ale ako úzko je obmedzená chápavosť mozgu, ktorý zostáva pevne viazaný na priestor a čas. Už večnosť a zmysel pre nekonečnosť nedokáže ľudský mozog pochopiť. Teda práve to, čo je nerozlučne spojené s Božstvom. Mlčky stojí mozog pred onou nepochopiteľnou silou, ktorá prúdi všetkým, čo existuje, a z ktorej sám čerpá pre svoje pôsobenie. Je to sila, ktorú všetci pociťujú každým dňom, v každej hodine a v každom okamihu ako niečo samozrejmé, ktorej existenciu veda vždy uznávala, a však človek sa márne snaží ju pochopiť a obsiahnuť mozgom, teda vedomosťami a rozumom.
Tak nedostatočnou je teda činnosť mozgu, základného kameňa a nástroja vedy, ktorého obmedzenosť sa vzťahuje prirodzene tiež na diela, ktoré vytvoril iba prostredníctvom vedeckých náuk. Veda je preto dobrá na sledovanie, na lepšie pochopenie, rozdelenie a usporiadanie všetkého toho, čo prijíma ako hotové od tvorivej sily, ktorá všetkému predchádza, ale musí však bezpodmienečne zlyhať tam, kde si chce vynútiť vodcovstvo alebo kritiku, pokiaľ sa bude ako doposiaľ tak pevne pútať na rozum, teda na mozgovú schopnosť chápania.
Z toho dôvodu zostáva učenosť i ľudstvo, ktoré sa podľa nej riadi, stále ľpieť na jednotlivostiach a detailoch, pričom každý človek prechováva v sebe ako dar celý ten veľký, nepochopiteľný celok, a má úplnú schopnosť dosiahnuť to najvyššie a najušľachtilejšie bez prácneho učenia sa!
Preto preč so zbytočnými mukami duchovného otroctva! Veľký Majster nevolá k nám nadarmo: Buďte ako deti!
Kto sa v pevnom chcení snaží prinášať dobro a svojim myšlienkam dodáva čistotu, ten už našiel cestu k Najvyššiemu! Tomu bude potom všetko ostatné pridané. K tomu nie je treba ani kníh, ani námahy ducha, ani cvičenia v pokání, ani samoty. Uzdraví sa na tele i na duši a oslobodí sa od všetkého tlaku chorobného hĺbania; pretože každá prepiatosť škodí. Máte byť ľuďmi a nie kvetinami v skleníku, ktoré následkom jednostranného pestovania podľahnú prvému závanu vetra!
Prebuďte sa! Rozhliadnite sa! Načúvajte v sebe! Iba to dokáže otvoriť cestu!
Nedbajte na spory cirkví. Veľký nositeľ Pravdy, Ježiš Kristus, stelesnená Božia Láska, sa nepýtal po vyznaní. Čo sú dnes vôbec náboženské vyznania? Putá slobodného ľudského ducha, zotročenie Božej iskry sídliacej vo vás; dogmy *(cirkevné poučky), ktoré sa usilujú vtesnať dielo Stvoriteľa a jeho veľkú lásku do foriem obmedzených ľudským rozumom, teda strhávanie a plánovité znehodnocovanie Božského. Každého, kto vážne hľadá, tento spôsob odpudzuje, nemôže nikdy prežiť v sebe onú veľkú skutočnosť, čím sa jeho túžba po Pravde stáva stále beznádejnejšou a on nakoniec zúfa nad sebou i nad svetom! Preto prebuďte sa! Zbúrajte v sebe hradby dogiem, strhnite si pásku, aby k vám mohlo nerušene prúdiť čisté Svetlo Najvyššieho. V jasaní sa potom váš duch vznesie do výšok a s plesaním pocíti nesmiernu lásku Otcovu, ktorá nepozná žiadnych hraníc pozemského rozumu. Poznajte konečne, že ste jej časťou, chopte sa jej bez námahy a úplne, spojte sa s ňou a získavajte tak denne, v každú hodinu novú silu ako dar, ktorý vám urobí vzostup zo zmätku samozrejmým!
